Tohtoročný rodinný tábor v Zuberci sa niesol v duchu témy „Ako vycvičiť draka“. Počas celého týždňa sa draci stali symbolom našich obáv, predsudkov i výziev, ktorým v živote čelíme. Prostredníctvom spoločných hier, výletov, modlitby a každodenných zamyslení sme postupne objavovali, že skutočná sila nespočíva v boji proti druhým. Je to o dôvere, odvahe a schopnosti budovať vzťahy.
V úvode tábora sa rodiny vydali na cestu za pokladom, počas ktorej zistili, že draci nemusia byť nepriateľmi. Odmenou im bol Denníček Vikingov, do ktorého bola možnosť každý deň zaznamenávať nielen svoje zážitky, ale aj dôležité životné myšlienky. Nechýbala tvorba vlastných vikingských vlajok ani prvé spoločné objavovanie krás oravskej prírody. Svoje nadšenie z tábora opísal Michal slovami: „Rodinný tábor Mamateyky je pre našu rodinu každoročne vrcholom nášho leta. Najúžasnejšie je spoločenstvo rodín, s ktorými sa na tábore stretávame. Všetky rodiny sú pre nás inšpiratívne a sme šťastní, že s nimi môžeme tráviť požehnaný čas.“
Každý ďalší deň prinášal aj nové dobrodružstvá
Turistické výpravy na Sivý vrch, cez Sedlo Piesková k Machom, do Kvačianskej doliny, Juráňovej doliny, k Roháčskym plesám či náročný výstup na Baníkov preverili nielen našu fyzickú zdatnosť, ale najmä vytrvalosť, odvahu a ľahšie sa nám išlo vďaka vzájomnej podpore. Cyklisti si vychutnávali nádherné výhľady medzi Trstenou a Chochołówom, zatiaľ čo ďalší účastníci objavovali krásu prírody i miestnych pamiatok. Spoločné kilometre nás učili, že cieľ sa najlepšie dosahuje vtedy, keď sa navzájom povzbudzujeme, čakáme na slabších a kráčame spolu.
Večerné stretnutia pri Denníčku Vikingov prinášali priestor na zastavenie a zamyslenie
Postupne sme spoznávali Bezzubého – draka, ktorého sa všetci báli, no ukázalo sa, že strach často pramení z nepoznania. Objavovali sme, že skutočné priateľstvo vyrastá z dôvery, trpezlivosti, láskavosti a vernosti. Každý deň nám pripomínal, že práve tieto hodnoty vytvárajú pevné rodiny i spoločenstvá. „Som veľmi vďačná za tento rodinný tábor, za to, ako rýchlo sa medzi deťmi ujala téma Ako vycvičiť draka, ktorú sme spolu so Zuzkou Hargašovou, Máriou Graňákovou a jej dcérou Mimi dávali postupne dokopy,“ hovorí sestra Maťa.
„Bolo krásne sledovať, s akou radosťou deti zbierali dráčikov, večer si zapisovali zážitky do Denníčka Vikingov a tešili sa z každého nového obrázka. Najsilnejším zážitkom bola pre mňa púť do Krakova. Po rokoch rodinných táborov to bola taká novinka – na chvíľu sme vystúpili z táborového ruchu a vydali sa spolu na púť do Krakova.“ Spoločná svätá omša, modlitba Korunky Božieho milosrdenstva i slová „Ježišu, dôverujem Ti“ sa stali prirodzeným vyvrcholením témy dôvery, ktorá sprevádzala celý tábor. Bol to čas stíšenia, vďačnosti a odovzdania našich rodín do Božích rúk.
Daždivé počasie v závere tábora nás povzbudilo k tvorivosti, a tak si deti zasúťažili v rámci hotelovej olympiády a neskôr sa spoločenská miestnosť zaplnila radosťou a smiechom, keď sa premenili na rozprávkové bytosti počas karnevalu. Netradičná nočná hra priniesla trochu napätia aj strachu, no draka sa podarilo nakoniec vyslobodiť. Po dni plnom smiechu a spoločných zážitkov nasledovala adorácia pred Eucharistiou, kde sme mohli stíšiť svoje srdcia, načúvať Pánovmu hlasu a odovzdať Mu všetko, čo sme počas týchto dní prežili.
Očami účastníkov
„Zúčastnili sme sa tábora ako rodina šiesty rok a mali sme sa opäť úžasne,“ hovorí Mária. „Máme deti v dosť rôznom veku, ale tento rok si tábor naozaj každé z nich pochvaľovalo. Či pubertiaci, alebo aj celkom maličké deti – mali vždy čo robiť a najmä vytvorili sme spoločenstvo ľudí, ktorí si navzájom pomáhajú a povzbudzujú sa v rozhovoroch, aktivitách i na túrach. Zažila som veľkú podporu a pomoc z každej strany a, samozrejme, kopec zábavy. Osobne oceňujem možnosť duchovného programu, ktorý nám obetavo pripravoval don Peter, ale aj koncept tábora, ktorý s láskou pripravila sestra Maťa a dala hlbší rozmer našim každodenným aktivitám. Som nesmierne povzbudená priateľskými vzťahmi a záujmom, ktorý sme zažili a špeciálne sama za seba môžem povedať, že som tento rok pochopila jedno: Ak si myslíš, že už nevládzeš, ešte stále vládzeš. Veľká vďaka všetkým!“
Rodinný tábor opäť ukázal, že najväčším pokladom nie sú zdolané vrchy ani prejdené kilometre, ale spoločenstvo ľudí, ktorí sa navzájom prijímajú, povzbudzujú a kráčajú spolu. Deti aj dospelí si odniesli množstvo krásnych zážitkov, nových priateľstiev aj skúsenosť, že odvaha, dôvera a láska dokážu premôcť každý strach. „Mňa osobne veľmi potešila krásna komunitná atmosféra, cítila som sa medzi Vami veľmi príjemne. Páčila sa mi náročná 10-hodinová turistika, ale aj večerná opekačka,“ opísala svoje dojmy Lucia, ktorá prišla na tábor prvýkrát. Špeciálne nás potešila aj prítomnosť nášho nového direktora dona Bohuša, ktorý si našiel čas a zavítal medzi nás.
Na záver chceme poďakovať
Pánu Bohu za požehnaný čas. Organizátorom za ich obetavú službu a nápady a všetkým rodinám za vytvorenie jedinečného spoločenstva. Domov sme si neodniesli len fotografie, spomienky či dobrý pocit zo zdolaných vrchov. Sme bohatší aj o nové priateľstvá, spoločné zážitky, povzbudenie do každodenného života. Tiež skúsenosť, že odvaha, dôvera a láska dokážu meniť naše srdcia i naše rodiny.
Martina Škvareninová FMA, Anna Rumanová ASC