Jozefov advent
„S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom: Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť.“ Mt1,18-19
Minulý týždeň sme svoj pohľad obrátili na Máriu, ktorá prijala zvestujúceho anjela, počala Ježiša a prežíva v očakávaní jeho narodenia svoj tajomný a hlboký advent. Teraz si však všimnime Jozefa jej ženícha, ktorý je snúbencom Márie a právom očakáva, že ju po roku vovedie do ich spoločného domu, kde začnú spoločný život. Čo sa mohlo diať v duši tohto mladého muža, keď zbadal, že Mária očakáva dieťa, o ktorom on nič nevie.
Kríza v živote Jozefa
Jozef sa dostáva do strašného stavu pochybností a trápenia. Písmo sväté Máriu nazýva „Milostiplnou“ a Jozefa „Spravodlivým“. Boli to čistí a priezrační ľudia žijúci podľa božej vôle a predsa také utrpenie. Aj v našom živote býva istý druh utrpenia, ktoré nie je dôsledkom nášho hriechu, ale, ktoré spôsobuje Boh. Prečo asi? Pretože jeho cesty nie sú našimi cestami a jeho myšlienky nie sú našimi myšlienkami.
Náš Boh nie je Boh tých dobre vychovaných, ktorý všetko tak usporiada, len aby sa nám nič zlého nestalo. Aby sme mali všetko zabezpečené, nerušený život, zdravie, pokoj, rodinnú pohodu… Takémuto obrazu Boha Biblia úplne protirečí. Stačí si pozrieť Abraháma, od ktorého Boh žiada obetu vlastného syna.
V živote každého veriaceho je, alebo bude taká šokujúca, či pohoršujúca udalosť, ktorej pôvodcom je Boh. Mária a Jozef otrasení, nechápajúci Boha, predsa však vykročia na Božie cesty. To sú tie adventné cesty…Ak je v našom živote niečo úplne protirečivé, nepochopiteľné a nevieme to riešiť, ale predsa vykročíme po ceste Márie a Jozefa, vtedy kráčame naozaj po božej ceste k vrcholom vzťahu k Bohu…
A tiež ak zostaneme pokorní, malí a otvorení, nenechá nás bez svojho slova, ktoré šepká do nášho vnútra. Jeho slovo nezaznieva Tiberiovi, Augustovi, Herodesovi, ani Pontskému Pilátovi. To sú tí, čo predstavujú svet moci. Ani náboženskej vrchnosti Annášovi a Kajfášovi nezaznieva, ale Jánovi Krstiteľovi v púšti. A prehovorí aj Jozefovi. Vo sne. A nie v jednom, ale v štyroch.
Anjel v živote Jozefa
V prvom sne mu pomôže vyriešiť jeho obavy: „Neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov“ (Mt 1, 20 – 21). Jozef hneď reaguje: „Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel“ (Mt 1, 24). Poslušnosť mu pomohla vyriešiť jeho problém a zachrániť Máriu.
V druhom sne anjel prikazuje Jozefovi: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil“ (Mt 2, 13). Jozef neváha poslúchnuť, bez ohľadu na ťažkosti, ktoré ho čakajú: „On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. Tam zostal až do Herodesovej smrti“ (Mt 2, 14 – 15). Nečakal do rána.
V treťom sne ho anjel informuje o tom, že zomreli tí, čo číhali Dieťaťu na život a nariaďuje mu, aby vstal, vzal so sebou dieťa i jeho matku a vrátil sa do izraelskej krajiny, Jozef znova bez váhania poslúchne: „On vstal, vzal dieťa i jeho matku a vrátil sa do izraelskej krajiny“ (Mt 2, 21).
Avšak na spiatočnej ceste, „keď sa dopočul, že v Judei kraľuje Archelaus namiesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Varovaný vo sne (to je štvrtý raz, čo sa tak stalo), odobral sa do galilejského kraja. Keď ta prišiel, usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret“ (Mt 2, 22 – 23).
V každej situácii svojho života dokázal Jozef povedať svoje „fiat“
Tak ako Mária pri zvestovaní a Ježiš v Getsemanskej záhrade. Poslušnosť Bohu bola záchranou jeho života, a vnútornej stability. Aj našom živote sa mnohokrát stanú veci, ktorých význam nechápeme. Prvou reakciou je často sklamanie a vzbura. Duchovný život, ktorý nám Jozef naznačuje, nie je cestou objasňovania, ale cestou prijímania. Ak aj my začneme najprv prijatím, postupne pochopíme hlbší zmysel svojho života. Iba Samozrejme, len Pán nám môže dať silu potrebnú na prijatie života takého, aký je, so všetkými jeho protirečeniami a sklamaniami.
Boh povedal Jozefovi: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa“ (Mt 1, 20), opakuje aj nám: „Nebojte sa!“. Musíme odložiť hnev a sklamanie a bez akejkoľvek rezignácie, s nádejou a odvahou prijať aj to, čo sme si nezvolili, no predsa to existuje. Takéto prijatie života nás otvorí pre jeho skrytý význam. Život každého z nás sa môže zázračne znovuzrodiť, ak nájdeme odvahu žiť podľa toho, čo nám ukazuje evanjelium. A nezáleží na tom, či sa teraz zdá, že všetko ide zlým smerom a že niektoré veci už nemožno napraviť. Boh môže dať vyklíčiť kvetom aj medzi skalami.
Vždy keď sa spomína Jozef v evanjeliu, sa povie, že Jozef vstal vzal so sebou Dieťa a jeho Matku. Vždy poslúchol Boha. Takto sa pre nás stáva príkladom viery v prežívaní adventu. Mohli by sme sa pýtať prečo niet zázračných udalostí pri narodení Ježiša, pri jeho úteku do Egypta a pobytu tam? Prečo Boh nezasahuje mimoriadne v prospech svojho Syna? Tým zázrakom, ktorý svätej rodine Boh dáva je svätý uvažujúci, ochraňujúci, poslušný a veriaci svätý Jozef.
Modlitba k sv. Jozefovi
V životopise sv. Jozefa, ktorý don Bosco napísal ešte v roku 1867 na záver napísal túto modlitbu, ktorá sa môže stať aj našou:
Svätý Jozef, milosti plný, Ježiš a Mária sú s tebou. Požehnaný si medzi mužmi a požehnaný je plod života tvojej manželky Márie.
Svätý Jozef, pestún Ježiša, panenský ženích Márie, oroduj za nás hriešnych, teraz i v hodinu smrti našej. Amen.
Don Ján Čapla SDB
Našim poslaním je vychovávať dobrých kresťanov a čestných občanov.
- sv. Ján BoscoBUĎ SÚČASŤOU PRÍBEHU
Podpor naše aktivity a pomôž nám meniť životy mladých ľudí.