Na nocovačke stretka Crazy Uhorečky sa pokazilo hádam všetko čo sa dalo. Prvé komplikácie nastali ešte pred príchodom dievčat.
Ukázalo sa, že nočný program nebude možné uskutočniť podľa našich predstáv, pretože prechodové brány na saleziánskom pozemku sa na noc automaticky zamykajú a animátori, ktorých sme si dohodli na výpomoc sa do areálu nemajú ako dostať. Duško bol však veľmi milý, vyšiel nám v ústrety a vložil do nás obrovskú dôveru. Prvý problém bol teda zažehnaný a ďalšie drobné nepríjemnosti ako nefungujúca tlačiareň a meškajúci animátor potrebný na prvý bod programu sme prakticky prehliadli.
Opätovný Chaos
Chaos opäť nastal, keď jedno z dievčat prišlo o pár minút neskôr a zle sme sa pochopili, pri ktorom vchode nás čaká a následne sa vymkli. Časový sklz sme však rýchlo dobehli a scénka, uvádzajúca hru na celé sobotňajšie poobedie bola triumfom. Maskovaný únosca naložil našu milovanú animátorku do kufra auta a utiekol preč!
Hra vo forme pokladovky bola presne rozplánovaná, no nerátali sme so skupinkou dievčat, ktoré bežali napred a našli indície skôr ako bolo treba, ani s takým veľkým omeškaním donášky pizze. A tak moment, keď sme mali vojsť do sadu Janka kráľa a nájsť tam animátorku spokojne sedieť na deke i s únoscom nastal presne naopak; Dievčatá sedeli na lavičke a vyzerali zvyšok skupiny a večeru, ktorú mali priniesť. Následný piknik bol však veľmi príjemný a my sme sa na istý čas upokojili a uvoľnili. S niektorými dievčatami sme mali pekné a miestami i hlboké rozhovory, ostatné šantili v blízkom okolí. Zo sadu sme odchádzali v dobrej nálade.
Na Mamateyke nás čakali technické komplikácie. Ukázalo sa, že notebook so stiahnutým filmom nie je kompatibilný s dataprojektorom, ale Dáška nám prezieravo nechala náhradný počítač. Museli sme sa presunúť do inej klubovne, lebo sme potrebovali dve zástrčky a tam sa ukázalo, že sme sťahovali baby úplne zbytočne, pretože dataprojektor nám prvú polhodinu nešiel ani zapnúť a ani potom sme ho nedokázali správne pripojiť k laptopu. Takže film nakoniec dievčatá pozerali z malej obrazovky, na naše prekvapenie sme nepočuli jedinú sťažnosť.
Nočná hra z núdze cnosť
No a nočnú hru neviem nazvať inak ako ,z núdze cnosť’. Ráno v deň nocovačky nám jedna z dohodnutých animátoriek dala vedieť, že nakoniec nemôže prísť. Večer o jedenástej, polhodinu pred začiatkom chystania plánovanej skúšky odvahy sme spontánne oslovili ešte dvoch animátorov, ktorí na naše vlastné prekvapenie prišli. Ďalšie plány nám však zmaril hustý lejak, ktorý sa spustil presne o pol dvanástej. nočná hra v areály Mamateyky teda Neprichádzala do úvahy. Po dlhom dni sme už boli úplne zúfalé, no jeden z chalanov prišiel s nápadom urobiť to celé vnútri. Dopadlo to úžasne. Baby boli vystrašené, no nadšené. Na konci dostali na pamiatku korálkový náhrdelník s iniciálkou ich krstného mena ako pripomienku toho, že ich identitou je byť Božou dcérou a je to práve ich meno, ktorým ich Najvyšší povoláva.
Celkovo akciu hodnotíme veľmi pozitívne. Dievčatám sa páčilo a pre nás ako animátorky bolo toto poobedie a noc kľúčové. Vďaka tohtoročnej nocovačke vieme, že sa môžeme na seba navzájom spoľahnúť. Tiež sme si opäť zas overili, že každý problém ma svoje riešenie. No a naša nová skúsenosť len potvrdzuje moju teóriu, že nič ľudí nespája viac, ako problémy, respektíve spoločne hľadanie riešení.
Cieľ akcie sme jednoznačne splnili- dievčatá sa zocelili ako skupina. Veríme, že okrem farebných náhrdelníkov a silných zážitkov si odniesli i nanovo obnovené vzťahy. Lepší pohľad na nás ako animátorky a i niečo z hlavnej myšlienky. A my animátorky si toho odnášame azda ešte viac.
Anna Rychtáriková